Skipper

O Skipperovi som už dávnejšie čítal: univerzálne lietadlo na vodu, sneh, či piesok. Až minulý rok ( 2017 ) na dovolenke v Chorvátsku som ho mal možnosť vidieť jedno popoludnie lietať naživo. No a keďže dovolenka v Chorvátsku bez modelov ani nie je dovolenkou, keď sa ma manželka s deťmi spýtali, čo chcem tento rok ako narodeninový darček, bez zaváhania som odpovedal: Skipper-a!

Samozrejme som si nejaké info zistil predtým: z článku na jednom z mojich obľúbených webov rcmodely.cevaro.sk som vedel, že chlapci s ním majú skúsenosti, tak som poprosil mailom Miroslava, o nejaké rady ( za ktoré mu týmto ďakujem ). Hlavne som chcel vedieť, či zvoliť Skipper, alebo Skipper XL. Ten druhý by sa mi páčil viac, je trochu väčší, predáva sa aj bez osadenia, takže by som si ho mohol osadiť podľa ľubovôle… Miroslavove doporučenie však znelo: Skipper! Ten väčší je síce väčší, ale lieta horšie.

Takže bolo jasné, že zoberiem Skipper vo verzii PNF, čo je vlastne hotové lietadlo. Baterky som mal jasné hneď…

Turnigy 1250mAh 3S 30C, cena super, 30C by malo stačiť, kapacita … z tej som mal trocha obavy, či bude stačiť. Na baterky ešte 19mmx19mm White PVC ANTI-METAL NFC TAG, kôli evidencii počtu letov s appkou RC Battery Watcher v mobile.

Regulátor: z mojich predchádzajúcich skúseností s hydroplánmi som vedel, že určite chcem ESC s možnosťou reverzného chodu. Originál regulátor osadený v Skipperovi reverzný chod nemá. Bolo jasné, že treba nejaký objednať: najradšej by som zobral Aerostar RVS 40A, lenže… Má lineárny BEC a navyše s výstupným napätím len 5V. Keďže 50A verziu, ktorá by vraj tiež mala existovať, som nikde nenašiel, objednal som Aerostar RVS 60A. Je síce zbytočne predimenzovaný, ale má spínaný BEC s výstupným napätím 5.5V. Na meranie prúdu a napätia som použil osvedčený APM Power Module.

Regulátor aj APM Power Module som dôkladne utesnil s Univerálnym transparentným silikónom. Keďže v návode píšu, že pri schnutí vytvára silne kyslé prostredie, asi nabudúce použijem Neutrálny silikón. Ale elektronika to prežila 🙂

Všetky špáry krídlo/ trup som taktiež utesnil silikónom až na… a tu trochu predbehnem, až na zaústenie servokábla z krídelok do trupu. Chyba – pri deviatom štarte Skippera vietor obrátil na chrbát a práve tou dierou sa dostala voda do priestoru prijímača. Takže jedna fotka z opravy utopeného serva:

Šipkou som naznačil, kde treba silikónom utesniť zaústenie servokábla. Pokiaľ ešte nemáte utopené servo, dá sa to utesniť aj z vnútra tuná:

Všetky servá aj motor som – nakoľko to len išlo – nastriekal Nanoprotech sprejom…

… ktorý mi presne na tento účel nejaký ten rôčik odpočíval v krabici. Prijímač som horko- ťažko nasúkal do výrobcom pribaleného balóna. Kryt priestoru prijímača som zatiaľ proti vode zalepil obyčajnou izolepou. Keď bude Skipper vo finálnej podobe ( ešte chcem dorobiť kontrolér osvetlenia a OpenXSensor ), utesním ho tiež silikónom.

Deň “D” nadišiel 3. augusta 2018: moja obetavá polovička Skippera zaniesla do mora, trochu som potiahol po vode mimo pláže a …  na plný plyn hore. Trochu bolo treba dotrimovať výškovku, ale inak super lietanie. Na plný plyn Skipper stúpa až do neba a naopak proti vetru sa dá krásne ” vydojiť ” na minimálke. A doba lietania? Tak 8 – 9 minút normálneho lietania ukrojí z baterky necelých 700 – 800mAh.

Nejaké telemetrické grafy povedia viac:

Záver.

Je to hydroplán, všetko, čo môžte, treba utesniť silikónom! Čo nemôžte, aspoň Nanoprotech sprejom!

Pri plávaní po vode je Skipper trochu ťažký na ” ocas “, preto treba veľmi opatrne cúvať, má totiž tendenciu sa ponoriť 😉  No a jazdenie po mori je samostatná kapitola: treba sa zmieriť s tým, že more je more a Skipper na aj tých najmenších vlnách niekedy ide, kam chce more a nie, kam chcete vy…

Ale lietanie nad morom všetko vynahradí. Keď raz presvedčím moju polovičku, pridám sem aj fotky z lietania, zatiaľ len také … statické 😀

Letu zdar!

 

 

 

 

 

 

Tento obsah bol zaradený v Lietadla, Technika a označkovaný ako , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár