Phoenix 2000 EPO – II. časť: Stavba a zálet.

Všetkému je raz koniec, aj čakaniu na poštu z Číny. Objednané veci dorazili, tak som sa dal do stavby. Motor som vytipoval podľa diskusie na RCmanii Turnigy2836 Brushless Outrunner 1000kv. Priemer hriadele 4mm pasuje na setový kužeľ s vrtuľou. Výkonovo stačí bohate, na plný plyn si zoberie z baterky Turnigy 1800mAh 3S 20C okolo 37A a Phoenix stúpa jak raketa.Čo bolo v krabičke s motorom:

Na montáž motora výrobca dodáva takú plastovú podložku, do ktorej sa motor uchytí a tá sa potom vrutmi upevní do trupu, ale práve to upevnenie vrutmi sa mi moc nepozdávalo, tak som na uchytenie motora použil pôvodný kríž dodávaný s motorom.

Síce som tým trochu posunul vrtuľový kužeľ, povedzme o 3mm,…

… ale drží spoľahlivo.

Regulátor.

YEP regulátory používam všade, mám k nim programovaciu kartu a okrem 30A verzie, ktorá chodí nejako rozpačito, som s nimi spokojný. Podľa diskusie na RCmanii som usúdil, že 30A by bolo málo, tak som zvolil YEP ESC 40A. Žiaľ EU sklade nebol, tak som ho objednal až z Číny.

 Ako filtračný kondezátor na BEC som použil 2x2200uF elektrolyt + 3x 100nF SMD keramiku.

Servá.

Po poslednej zimnej príhode, kedy mi počas letu zamrzlo jedno servo v Su-27 som si spravil súkromné testovanie zopár doma sa nachádzajúcich a aj objednaných serv. Ako víťaz vyšlo servo Henge MD933. Takže som ich použil na smerovku a krídelká. Na výškovku – tam nie je sily nikdy dosť – som použil rokmi osvedčené Turnigy™ TGY-306G.

Žiaľ, pre klapky som už Henge MD933 nemal. Najpr som chcel nechať klapky zatiaľ neosadené, ale keďže som doma mal HXT900, tak dočasne skončili na klapkách. Na to jedno požitie počas letu – pri pristátí – dočasne postačia, kým neobjednám ďalšie Henge MD933. Dúfam, že to nebude dočasne, jak Sovietske vojská v Československu – 22 rokov 🙂

Zvyšok výstroje.

Prijímač som použil FrSky D8R-II PLUS, na meranie prúdu osvedčený CS-60A a ako riadiacu jednotku osvetlenia ( ktoré dosiaľ nie je zapojené ) RxE11J3.

Stavba.

Stavbu som začal osadením serv smerovky a výškovky. Ako som spomenul v prvom článku ( Phoenix 2000 EPO – I. časť: Čo je v krabici. ), pre servo výškovky je vyfrézovaný otvor pre mini servo, za čo má výrobca pozitívny bod. Mne to ale skomplikovalo stavbu, keďže servo Turnigy™ TGY-306G, ktoré som na to určil, má rozmery mikroserva. Tož bolo treba vziať lupienkovú pílku, 3mm preglejku a utvor upraviť. Zopár obrázkov: lôžko pre servá,  rozmery otvorov a uchytenie serv:

Lôžko pre servá – rovnako, ako lôžko pre baterku – je do trupu priskrutkované šiestimi vrutmi – na treťom obrázku sú vidieť prelisy v trupe pre usadenie vrutov.

Oska serva pre nasadenie páky musí byť bližšie k “čumáku” ( ten veľký otvor pri servách je smer k “čumáku” ), inak nebudú pasovať tiahla k výškovke a smerovke.

Za uchytenie serv aj baterky do trupu na preglejkové lôžka má u mňa výrobca jedno VEĽKÉ plus – v trupe je tým pádom veľa miesta pre osadenie elektroniky: pod lôžko baterky sa zmestí regulátor, …

… na stenu som obostrannou páskou prichytil prijímač, …

… pod lôžkom serv je kontrolér osvetlenia… V porovnaní s ASW-28 – čo bol môj prvý vetroň, ktorý mal penový trup, do ktorého bol vždy problém dostať všetko potrebné vybavenie – je vo Phoenixovi naozaj veľa miesta. Palec hore.

Naopak: palec dole má výrobca za nedomyslené vyvedenie káblov z krídla. Servokáble totiž z krídla vychádzajú nad tiahlami serv, takže je len otázka času a šťastia – alebo nešťastia – kedy zablokujú niektoré servo, či sa prederú. Takže som použil trochu depronu, UHUPor-u a červenej farby ( na poli sa ľahšie hľadá niečo červené ) a vyrobil na servá s tiahlami kryt:

Ďalšia vec – ktorú doteraz nemám dokončenú, ale už sa na tom pracuje – je spôsob pripájania serv z krídla do prijímača. Výrobca dodáva servopredlžovacie káble, ktorými sa dajú predĺžiť káble zo serv a vyviesť do trupu – za čo má zase plus. ALE… Na prijímač som zatiaľ tiež dal servopredlžovák a tak servá z krídla pripájam tak, ako to vidno na predchádzajúcom obrázku. Je to funkčné, jednotlivé káble mám fixou označené podľa čísla kanála, ale taká zmäť štyroch servokonektorov, navyše každý servokábel z krídla má inú dĺžku – sa mi nepáči.  Takže na krídla pôjdu viacpinové konektory nielen pre servá, ale aj pre vyvedenie osvetlenia, ktoré na krídlach zatiaľ nie je. Jednoducho – chce to trochu modelárčenia, nie je to model ” poskladaj a leť “.

Na čom výrobca tiež šetril sú samolepky: sada samolepiek dodávaná  s modelom je pekná, ale … len na použitie zhora. Zospodu sú krídla aj výškovka biele. Pre výrobcu ďalší mínusový bod – ešte jedna sada samolepiek by potešila.

Pre mňa to bola výzva skúsiť zatiaľ veci nevyskúšané – kamufláž som ešte na model nestriekal. Takže trochu fantázie, vyrezať niekoľko šablón z výkresu, uchytiť na krídlo/ výškovku modelárskymi špendlíkmi a pffft so sprejom Montana Black 400ML. Odtieň 2093 code red som síce moc neutrafil, možno by to chcelo trochu jasnejšiu červenú, ale na prvý pokus … B-)

Ešte niečo ku konštrukcii – obe polovice krídla sa nasadzujú na uhlíkovú guľatinu – zatiaľ dobré – a potom sa navzájom zafixujú preglejkovým pasom so štyrmi minivrutmi – a za to má výrobca u mňa VEĽKÉ mínus 🙁 Pri každom skladaní a rozkladaní na poli tŕpnem, kedy mi niektorý vrut spadne, a to už sa ani nemusím namáhať ho hľadať – horšie ako tá príslovečná ihla v kope sena. Zatiaľ som si ešte dotyčné vruty nezmeral, ale chystám sa na to, aby som si zadovážil nejaké náhradné. Krídlo je síce ešte fixované aj štyrmi skrutkami, ktorými sa uchytáva k trupu, ale…

Takto to vyzerá, aj s vyvedením servokáblov:

Zálet.

Deň D, kedy sa Phoenix vydal prvý raz k oblohe, nastal 9. júla 2017. Ako vraví klasik: ” U mně dobrý “. Úprimne – je to vetroň, lietať to musí. A lieta, k mojej spokojnosti. Napriek tom, že hneď počas zalietavania som ho poslal čumákom do oráčiny ( nikdy nenastavuje mixy vo vysielačke počas lietania! ). Bolo treba trochu dotrimovať a bude treba dovážiť do ocasu. Výkonu má použitý motor kopec – na plný plyn Phoenix stúpa raketovou rýchlosťou. Na nejaké dlhodobé skúsenosti je ešte skoro – zatiaľ má Phoenix za sebou šesť štartov s celkovou dobou lietania 1 h 14 min 7 sec. Uvidíme tak za pol roka…

Video so záletu:

Transport.

Ďalšie mínus pre výrobcu: Phoenix sa nedá rozumne rozobrať. Výškovka sa upevňuje k trupu smerovkou usadenou do plastového výlisku a odspodu sa oboje zafixuje ďalším plastovým výliskom a dvoma vrutmi – na obrázku je to celé vidieť ( to čierne je izolačka, ktorou je prichytené olovo ):

No a rozobrať to celé znamená viac – či menej – odtrhnúť kus smerovky 🙁  Ešte kým som Phoenixa poskladal, tak som ” urval ” skoro pol smerovky. Našťastie mám UHU Por. Dodnes som neprišiel na to, ako sa to celé dá rozobrať bez poškodenia a tak som to nechal zmontované a vyrobil si transportný box.

Budúcnosť.

Čo všetko ešte chcem dorobiť:

  • Osvetlenie. Kontrolér už je osadený, chce to ešte nalepiť LED pásy,natiahnuť kabeláž…
  • Viacpinové konektory na krídla. Tie ma trápia najviac…
  • Dováženie ocasu. Zatiaľ som na to nemal čas…
  • Vyvedenie antén z trupu. Zatiaľ sú slušne uložené v trupe, RSSI neprotestuje, ale… Možno ich len nejako slušne uložím na spodok trupu.

Záver.

Na dlhodobé skúsenosti je ešte skoro, ale predsa:

PLUSY:

  • plastový trup s kopou priestoru vnútri
  • výkonný pohon a pohodový letový prejav

MÍNUSY:

  • prakticky nerozoberateľný ” ocas “
  • iné ma ani nenapadá…

Takže za mňa zatiaľ veľká spokojnosť. Niečo z lietania skúsim spísať tak za pol roka…

 

Tento obsah bol zaradený v Lietadla, Modely a označkovaný ako , , , , , , , , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár