Na návšteve RMK Dubnica nad Váhom

Na dovolenku sa vždy teším. Okrem iného aj preto, lebo na dovolenke má človek viac času na lietanie – teda, ak je priaznivé počasie. No a keďže sme si spravili tento rok mimoriadne okrem ” veľkej dovolenky ” aj takú menšiu, päťdňovú, v Tenčianskych Tepliciach, tak som si samozrejme zobral aj zopár poletuchov. Teda konkrétne: Phoenix 2000, Su-27 a heli Innova 550.

Keďže v Trenčianskych Tepliciach sme v r. 2014 už na párdňovej dovolenke boli, vedel som, že pri Novej Dubnici je modelárske letisko RMK Dubnica nad Váhom. Cez mail uvedený na ich stránke som slušne poprosil, či by ma na pár dní aj s poletuchmi neprichýlili a pozrel cez mapy google – a zostal trochu v pomykove: blízko toho, čo som si pamätal, že je letisko ujo gúúgl ukazoval nejakú stavbu. No nič – uvidíme.

V nedeľu doobeda sme úspešne vyrazili na dovolenku a podvečer som neomylne smeroval na letisko.

Letisko som našiel a zistil dve veci:

  1. tá stavba, čo som videl cez mapy google, je obrovská hala postavená hneď vedľa modelárskeho letiska. No to je radosti…
  2. keďže bol pekný nedeľný bezveterný večer, na letisku bolo vo vzduchu všetko, čo malo krídla, či aspoň trochu vedelo lietať. A tak mi domáci slušne povedali, že dneska si pri tejto premávke u nich nezalietam.

Tak som sadol do auta a vydal sa hľadať nejakú vhodnú lúku na lietanie. Úspešný som bol na konci dedinky Omšenie.

 

 

 

A tak som rozbalil Phoenixa a Suchoja a vydal sa do vzduchu.

Keďže v pondelok podvečer bolo zase pekné počasie, vydal som sa na letisko zase. Tentoraz tam už letová prevádzka bola na minime, a tak ma domáci ochotne pustili do vzduchu. Pozrel som pekný model, čo domáci práve zaleteli…

… a vydal sa s mojimi polystyrénmi do vzduchu.

V utorok doobeda som zase vybehol na letisko preletieť Innovu 550. Keďže nie som ktovieaký heli pilot, bol som rád, že na letisku nikto nebol. A heli sa prvýkrát za svojho vrtuľníkového života preletela z trávnatého letiska – a ocasná vrtuľka získala krásnu zelenú patinu 🙂

Navečer som sa zase vybral letisko a preletel “polystyrény”.

V stredu poobede bolo zase letecky priaznivé počasie a tak som zase ” prikvitol ” na letisko. Domáci práve opravovali ohradenie letiska. Pri kuse reči mi prezradili, kde je letisko Slávnica, kde som cez internet zistil, že je letecké múzeum.

A tak som vo štvrtok poobede vyrazil smerom na Slávnicu. Kúpil si v letiskovej rešturácii kofolu, pozrel si zoskok parašutistov a popozeral muzeálne exponáty.

Pri väčšine vystavených exponátov majú aj popisy, do vnútra lietadiel sa však ísť nedá.

Navečer sme sa štastní, vydovolenkovaní a ja aj dosýta vylietaný, vrátili domov. Týmto ďakujem chlapcom  RMK Dubnica nad Váhom za ochotné prichýlenie na ich letisku a dúfam že sa ešte niekedy stretneme.

 

Tento obsah bol zaradený v Technika a označkovaný ako , , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Jedna reakcia na Na návšteve RMK Dubnica nad Váhom

  1. Adam povedal:

    My ďakujeme za návštevu.Dúfam že sa u vám u nás páčilo,aj keď bohužiaľ nám to trochu skomplikovali s tou halou.Je to sklad pneumatík.Najhoršie je že sa tam už nedajú poriadať súťaže,a keď fúka bočný tak je to aj dosť turbulentné.Za bezvetria sa ale stále ešte polietať celkom slušne dá.

Pridaj komentár